8/2019

Človek mieni, pán Boh mení. Tento citát od Jana Amosa Komenského ma napadá denne, keď sa pustím do spracovania návrhov k modifikácii národnostného zákona.

Pôvodne som myslel, že viac-menej už mám prehľad o všetkých možných nápadoch, ako zmeniť súčasné znenie zákona, keď sa však zahĺbim do návrhov, zisťujem, že na to, aby nezostali otvorené otázky či nedotiahnuté súvislosti, nestačí meniť len národnostný zákon, ale aj viacero iných, čo nemusí byť jednoduché. Zatiaľ to znamená, že pôvodné termíny, ktoré naša pracovná skupina prijala na formuláciu našich návrhov a predloženie pred Národnostný výbor nestíhame. Čo však zároveň zapríčiní aj posun predloženia už aj v širšom kruhu prerokovanej novely pred parlament. Naša pracovná skupina bude musieť intenzívne pracovať na tom, aby dobehla termín, zakotvený v zákonodarnom programe.

Tieto dni však nie sú len o modifikácii právneho zázemia fungovania národnostnej oblasti. Postupne sa rozbiehajú aj predvolebné prípravy spoločenských organizácií. Keďže v minulých rokoch som dosť veľa pracoval aj na prípravách národnostných volieb, aj teraz postupne dostávam pozvania na zasadnutia župných samospráv, alebo na valné zhromaždenia slovenských nominačných organizácií, aby som zatiaľ aspoň vo všeobecnosti povedal niekoľko slov o úlohách, ktoré stoja pred nami v súvislosti s voľbami. Už v predošlých zápiskoch som spomenul svoje vystúpenie na Valnom zhromaždení Regionálneho spolku Slovákov z okolia Pešti – Doliny. Odvtedy už som dostal pozvanie aj na regionálne zasadnutie našej najpočetnejšej spoločenskej organizácie – Zväzu Slovákov v Maďarsku a aj od Slovenskej samosprávy Békešskej župy. Aj oni by potrebovali oprášiť vedomosti o postupe príprav národnostných volieb. Podľa svojich možností a schopností budem sa snažiť prísť všade, kam ma volajú, aby som napomohol úspešný priebeh októbrových národnostných volieb.

Medzičasom prebehlo aj druhé kolo mojich, aj v Ľudových novinách inzerovaných stránkových hodín. Prvé skúsenosti dokazujú, že Slováci, či slovenské organizácie z okolia Budapešti si nájdu ľahšie možnosť ma vyhľadať aj v rámci rôznych podujatí, takže oni zatiaľ neprejavujú veľký záujem o túto novú možnosť. Dúfam však, že napriek všetkému, postupne aj moje úradné hodiny v priestoroch Celoštátnej slovenskej samosprávy si získajú väčšiu popularitu, a vyvolajú širší záujem slovenských samospráv, či Slovákov vôbec. V Békešskej Čabe som mal aj teraz pomerne pestrý program. Tento deň som využil aj na osobné stretnutie s novým generálnym konzulom SR Emilom Kuchárom. Rozprávali sme sa asi poldruha hodiny, čo – si myslím – na prvé neformálne stretnutie naznačuje jednak to, že aj v budúcnosti budeme mať spoločné témy, jednak aj to, že z oboch strán je tu záujem o spoluprácu, o spoločné hľadanie riešení otázok, týkajúcich sa tak dolnozemských Slovákov, ako aj ich spolupráce s orgánmi Slovenskej republiky. Okrem toho ma v kancelárii vytvorenej v budove Domu slovenskej kultúry vyhľadali manželia Kešjarovci z Čabasabadi, a mal som aj ďalšie návštevy pracovného, a aj osobného rázu. A ešte stále som nestihol navštíviť čabiansku slovenskú školu, čo prakticky už druhýkrát som si naplánoval. Nuž, táto návšteva zostáva na marec.

Prebieha posledný týždeň, keď som mal možnosť koncentrovať sa na prácu okolo príprav novely národnostného zákona. Od pondelka zasadá valné zhromaždenie parlamentu, a po zimnej prestávke postupne sa rozbieha aj činnosť národnostného výboru. Parlament už na prvom tohtoročnom plenárnom zasadnutí prerokúva dvojročnú správu vlády o postavení národností v Maďarsku v rokoch 2013 – 2015. Deje sa to síce trochu oneskorene, avšak takto sa nám naskytne možnosť, aby sme si porovnali údaje zo spomenutých dvoch rokov s tými poslednými. A tak si môžeme znovu vytvoriť obraz o rýchlosti a hĺbke zmien v oblasti národnostnej politiky za posledné roky. Takéto opakovanie nám nezaškodí.

Anton Paulik