46/2018

Názory členov Národnostného výboru sú vo viacerých otázkach odlišné, niekedy aj protichodné. Avšak všetci súhlasíme s tým, že pre národnosti v Maďarsku je bytostne dôležité, aby naše školstvo malo priestor na postupný rozvoj, aby boli pre neho zabezpečené čo najlepšie finančné a organizačné podmienky. Práve preto hovorcovia tak sústredene sledujú pomerne časté zmeny, ktoré sa na tomto poli uskutočňujú.

Minulý rok, a aj začiatkom tohto roka, členovia Národnostného výboru parlamentu a predstavitelia celoštátnych samospráv jednotlivých národností hľadali možnosť, ako spopularizovať medzi mladými povolanie národnostného učiteľa. Veď každá národnosť zápasí s problémom nedostatku učiteľov tak v materských školách, ako aj na základných či stredných. My, Slováci, aj v minulom, aj v tomto roku sme sa zúčastnili týchto debát aktívne, jednak preto, lebo už bezprostredne pociťujeme nedostatok učiteľov, ale aj preto, lebo v minulom roku prijala Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku svoju školskú koncepciu, v ktorej záležitosť chýbajúcich učiteľov je tiež podrobne rozpracovaná.

Národnostný výbor ako riešenie nedostatku učiteliek materských škôl navrhol založiť štipendium pre poslucháčky vysokoškolských katedier, na ktorých sa školia nastávajúce učiteľky pre národnostné materské školy. I keď táto záležitosť sa netýka všetkých, veď niektoré národnosti nemajú ani len jednu materskú školu, v tejto otázke členovia výboru hlasovali jednohlasne. Čo sa týka obsahu štipendijného systému, tam boli síce pomerne hlasné a silné hádky, avšak napokon sa stalo, že minulý týždeň predseda výboru a parlamentný poslanec za nemeckú národnosť Imre Ritter a predstavitelia Ministerstva ľudských zdrojov sa dohodli, že v prvom roku štipendium bude poskytnuté pre poslucháčky prvého ročníka národnostných katedier, kde školia učiteľky pre materské školy. V prvom polroku všetky poslucháčky by mali dostať štipendium, len musia prijať podmienky a podpísať o podpore zmluvu s Celoštátnou samosprávou Nemcov v Maďarsku, ktorá na základe dohody poskytuje organizačné pozadie pre celý štipendijný systém. Od druhého polroku sa však má štipendium poskytovať na základe prospechu študenta.

Pri príprave tohto systému sme narazili na problém. V súčasnosti neexistuje zoznam, ktorý by na základe jednoduchého vyhľadávania ukázal, koľko poslucháčov študuje na danom odbore v celej krajine, koľko študentov má v danom roku ukončiť štúdium, koľkí z nich sa uchádzali o zamestnanie v našich materských školách, koľko učiteliek pracuje ako slovenská národnostná učiteľka, aký je počet chýbajúcich učiteliek celkovo, alebo koľko z nich pracuje bez potrebného vzdelania. A práve preto sme čakali s mimoriadnym záujmom návrh zákona, ktorý nesie názov O školskej evidencii. Návrh zákona by mal spojiť všetky evidencie, ktoré doteraz zbierali údaje o nás v systéme školstva samostatne, od materských škôl po získanie vysokoškolského diplomu. Avšak keď sme dostali text návrhu sme zistili, že ani v zákone uvedené rôzne zoznamy neobsahujú pre nás najdôležitejší údaj, že koľko detí, žiakov, poslucháčov a učiteľov máme na jednotlivých úrovniach verejného vzdelávania.

Pri prerokovaní návrhu sa znovu vynorila otázka, či máme záujem registrovať aspoň tých, ktorí uplatňujú nejakú výhodu na základe svojej príslušnosti k národnostnej menšine, alebo nie. Samozrejme, túto otázku budeme musieť nastoliť aj vtedy, keď v rámci pracovnej skupiny na prípravu novely národnostného zákona začneme riešiť, čo vlastne treba prispôsobiť novým podmienkam v tomto zákone, ktorý je pre nás najdôležitejší. Nebude to ľahké.

Anton Paulik