14/2020

 Terajšie moje zápisky budú odlišné od všetkých predchádzajúcich. Zasadnutia parlamentu sa síce konajú, avšak ich témou je skoro výlučne boj proti pandémii. Zasadnutia výborov – nielen nášho – boli zasa odložené na neurčitý čas. Aj z toho vidieť, že prežívame mimoriadne obdobie.

Verím, že všetci občania Maďarska, medzi nimi aj členovia našej slovenskej komunity, sledujú so zvýšeným záujmom správy, ktoré sa snažia nás orientovať v dianí týchto dní.

Nepamätám si, že by som doteraz kedykoľvek chcel vás odradiť od toho, aby ste navštevovali spoločenské udalosti, slovenské podujatia, aby ste sa stretávali čoraz viac, aby ste hľadali možnosť používania svojej materčiny. Ale toto výnimočné obdobie vyžaduje od nás obozretnosť a zodpovednosť. Veď pokiaľ nevieme, kde a kedy sa môžeme nakaziť novým koronavírusom, jediná istota je, že keď nikoho nestretneme, tak nikto nás nemôže nakaziť a ani my nemôžeme nakaziť iných. Takže každý z nás urobí najlepšie, ak obmedzí svoju spoločenskú aktivitu na nevyhnutné minimum.

Ten, kto má možnosť sledovať kroky vládnych orgánov doma a na Slovensku vidí, že reakcie a opatrenia vlád dvoch susedných krajín nie sú rovnaké. Aj tento fakt potvrdzuje, že súčasná situácia je naozaj nová, a všetci hľadajú metódu, ako spomaliť šírenie vírusu. Na Slovensku takmer každý nosí ochranné rúško na svojej tvári tak na ulici, ako aj napríklad v televíznom štúdiu. Dokonca nastúpiť do autobusov a na električky bez ochranného rúška je zakázané. V Maďarsku to ešte nevidieť, avšak stále hlasnejšie počuť aj doma, že vždy je lepšie používať tieto rúška, ako nič.

Vo vyhláseniach našej vlády, ako aj slovenskej, najčastejšie počujeme o tom, že najviac sú ohrození ľudia v pokročilom veku. Práve preto ich vyzývajú obe vlády, aby bez výnimky zostali doma, aby nechodili nikam. Ja by som dodal, že našou spoločnou povinnosťou je im pomáhať v tom, aby mohli naozaj zostať doma. Snažme sa preto zabezpečiť im potrebné nákupy, či dodávať potrebné lieky. Avšak to nestačí, veď človek, ktorý je sám, potrebuje aj to, aby mal s kým komunikovať, aby sa niekto zaujímal o jeho pocity, o jeho názory a o jeho problémy. Takže snažme sa nájsť si čas na rozhovor so staršími členmi našej rodiny, ako aj s priateľmi, so známymi, či susedmi, ktorí žijú osamote. Dávajme na nich väčší pozor, ako kedykoľvek inokedy.

Všetci pociťujeme aj to, že život sa akosi spomalil. Úrady, pracoviská fungujú v obmedzenom režime. Úrad celoštátnej slovenskej samosprávy, ako aj redakcia Ľudových novín pracujú na diaľku, takže môže sa stať, že ani oni nezareagujú tak promptne na vaše otázky, požiadavky, ako by ste to od nich očakávali. Avšak život sa ani takto nezastaví. Viacerí členovia rôznych organizácií, alebo samospráv ste sa obrátili aj na mňa s otázkou, ako to bude s tohtoročnými podporami, ako ich využiť. Podporujúce organizácie, ako Úrad predsedu vlády, Správa fondov Gábora Bethlena, či Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí aj napriek obmedzeniam svojej činnosti reagujú na situáciu a na svojich internetových stránkach informujú všetky dotované organizácie o tom, ako majú v nasledujúcich mesiacoch postupovať. Sledujte tieto správy, aby ste nenarazili potom neskoro na problémy pri dodatočnom organizovaní programov a vyúčtovaní tohtoročných dotácií. Verím, že aj keď sa naše podujatia posúvajú, neodpadnú raz a navždy, a po niekoľkých týždňoch, alebo mesiacoch budeme môcť sa stretávať znova. A zatiaľ máme možnosť precítiť, nakoľko sú tieto spoločenské podujatia dôležité tak v našom osobnom živote, ako aj v živote našej slovenskej komunity.

Anton Paulik

Vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú šírením epidémie koronavírusu po dobu jej trvania uvádzame všetky naše príspevky v plnom znení.