18/2020

Máme za sebou azda najzvláštnejšie Veľkonočné sviatky posledných desaťročí. Bez oblievačky, bez šibania, bez veľkých rodinných stretnutí. Ako som už o tom aj minule písal, ťažko si viem predstaviť smutnejší obraz, ako prázdne kostoly, v ktorých kňazi celebrujú omše, bohoslužby bez prítomnosti veriacich.

A to práve v období, keď kresťania oslavujú jeden zo svojich najvýznamnejších sviatkov. A navyše v časoch, keď státisíce veriacich ľudí by najviac potrebovali duchovnú podporu svojich pastorov. Veď nesmú chodiť von, chýba im návšteva rodiny, nevidia koniec pandémie, ktorá obmedzuje ich voľný pohyb, normálny, obvyklý chod života. Dúfam, že veľká časť týchto veriacich našla upokojenie aspoň prostredníctvom rozhlasových, televíznych a internetových vysielaní cirkevných obradov.

V parlamente naďalej prevládajú diskusie o tom, ako vláda zvládne najväčšiu výzvu súčasnosti, koronakrízu. Síce tak poslanci vládnych strán, ako aj členovia opozičných parlamentných frakcií zdôrazňujú potrebu jednoty, respektíve úzkej spolupráce pri ochrane ľudí, v príhovoroch to nerezonuje. Vláda tvrdí, že urobí všetko, čo je v silách rôznych vládnych orgánov, kým opozícia kritizuje jej kroky ako nedostatočné. Čiže aj napriek potreby jednotného postupu vlády a miestnych samospráv, z ktorých počas minuloročných volieb mnohé ovládla opozícia, obyčajný smrteľník nevidí zosúlaďovanie krokov v boji proti šíreniu pandémie.

Dôležitou udalosťou posledných dní, ktorá sa priamo týka aj národností, bolo vyhlásenie termínu tohtoročných maturitných skúšok. Neviem posúdiť, nakoľko bude nebezpečné zorganizovať skúšky práve v tých dňoch, v ktorých sa očakáva vrchol rozšírenia koronavírusu v Maďarsku, zato aj my, členovia Výboru národností v Maďarsku sme sa zapojili do diskusie okolo maturít. Dostal som totiž otázku, ako riešime prítomnosť žiakov národnostných gymnázií, ktorí nemajú trvalý pobyt v Maďarsku, a teraz sa pripravujú doma, obyčajne v materskej krajine tej-ktorej národnosti. Takýchto študentov, ako sme zistili, je dohromady 84, z ôsmich národnostných gymnázií, medzi nimi sú dvaja končiaci študenti budapeštianskej slovenskej školy. Predseda nášho výboru na základe mnou pripraveného materiálu vyhľadal v tejto veci príslušného štátneho tajomníka, ktorý nás ubezpečil, že už na tom pracujú a snažia sa nájsť riešenia, ktoré by mohli obísť povinné karanténne pobyty pre týchto maturantov. Sú v kontakte aj s vládami dotknutých krajín.

Na zasadnutí nášho výboru sme prebrali vplyv návrhu zákona o zmene právneho vzťahu štátneho zamestnanca na pracovníkov kultúrnych inštitúcií, a o novele niektorých zákonov v oblasti kultúry. Ako vieme, nás sa týka táto novela z dvoch pohľadov. Jednak máme kultúrne inštitúcie, ktoré zriaďujú národnostné samosprávy, a pracovníkov, ktorých práve v minulom cykle, na tlak vlády, v dosť zložitom procese zaradili pod zákon o štátnych zamestnancoch, a ktorých teraz musia nemenej namáhavo vrátiť pod platnosť zákonníka práce. Napriek tomu patrí táto oblasť medzi tie jednoduchšie. Nevieme, ako tento proces dopadne na tých kultúrnych pracovníkov, ktorí pôsobia od začiatku ako štátni zamestnanci v inštitúciách, ktoré spravuje štát, alebo miestne samosprávy. Zatiaľ sme preskúmali, nakoľko zabezpečia dohľad národnostných samospráv na procesy v takýchto zariadeniach platné garančné ustanovenia národnostného zákona, a či stačia aj pre takýto prípad. Podľa nášho názoru stačia, len budeme musieť ostro sledovať kroky zriaďovateľov, aby ľudia, ktorí naozaj pracovali a pracujú v oblasti kultúry, sa necítili byť osamelí, aby sme v prípade potreby vedeli zasiahnuť v záujme ochrany ich pracovných práv.

Anton Paulik