16/2019

Ako som o tom písal naposledy, v týchto týždňoch parlament nezasadá, a tak sa nekonajú ani pravidelné zasadnutia nášho výboru. Prestávku sa snažia využiť jednak medziparlamentné priateľské skupiny, alebo, v našom prípade, aj podvýbory.

Keďže som členom aj niektorých medziparlamentných skupín, minulý týždeň som sa zúčastnil na aktuálnom zasadnutí Maďarsko-čínskej skupiny priateľstva. Do tejto skupiny som sa prihlásil predovšetkým preto, lebo v období, keď som pracoval na rôznych ministerstvách, viackrát som mal možnosť informovať delegáciu z Číny o princípoch a výsledkoch národnostnej politiky Maďarska a mal som dojem, že zo strany členov takýchto delegácií bol aj istý záujem o naše skúsenosti. Potom som sa dočítal, že aj v Číne je pomer národnostného obyvateľstva okolo 6-8 % z celkového počtu obyvateľstva, teda ako je to aj u nás, tak som si povedal, možno by som aj ja mohol dostať informácie o národnostnej politike Číny cez túto skupinu.

Na spomenutom zasadnutí nás však informoval veľvyslanec Čínskej ľudovej republiky a zastupujúca štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí Maďarska o programoch, pripravovaných pri príležitosti 70. výročia vzniku socialistickej Číny a tiež 70. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi Maďarskom a Čínou. Tak v Číne, ako aj v Maďarsku sa pripomínajú obe výročia sériou spoločných akcií. Konajú sa návštevy politikov na vysokej úrovni, bude vydaná spoločná poštová známka pripomínajúca vznik diplomatických vzťahov medzi dvoma krajinami, obe verejnoprávne televízie pripravujú dokumentárne filmy o tej druhej krajine. Ak majú moji čitatelia záujem o dianie v krajine s najpočetnejším obyvateľstvom ma našej planéte, môžu sledovať správy, ktoré od mája by sa mali intenzívnejšie zaoberať udalosťami súvisiacimi so 70. výročím vzniku ČĽR.

V týchto dňoch zasadal náš Školský, kultúrny a cirkevný podvýbor. Je to síce jediný podvýbor z troch, ktorého nie som členom, avšak školské záležitosti sú pre všetky národnosti bytostne dôležité, preto sa ich zasadnutí pravidelne zúčastňujem. Tentoraz nás informovali o zmenách v odbornom školstve, ktoré síce priamo nesúvisia s národnostným školstvom, ale väčšina našich žiakov pokračuje zo základnej školy týmto smerom, preto si myslím, žeby sme mali byť informovaní aj my o plánoch a budúcnosti tejto oblasti.

Taktiež pokračujeme – spolu s predsedníčkou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a organizáciami, ktoré nás pozvú – aj v informačnej kampani pred voľbami do národnostných samospráv, ktoré sa budú konať v októbri. Minulý týždeň som mal možnosť stretnúť sa s členmi budapeštianskych slovenských samospráv a zhrnúť pre nich informácie, ktoré už máme k dispozícii. Ako som zistil, podobne ako na predchádzajúcich informačných stretnutiach, aj Budapešťania sa obávajú hlavne toho, že nenájdu do všetkých obvodov dostatočný počet vhodných kandidátov. Pritom však vítajú zmeny, ktoré im uľahčia odovzdanie svojho hlasu na národnostné listiny, hlavne možnosť hlasovania v tom istom okrsku, kde volia členov miestnej samosprávy. Na tomto stretnutí účastníci už nahlas debatovali aj o možnosti zostavenia jednej, spoločnej celoštátnej kandidačnej listiny. Je to však v kompetencii kandidačných organizácií, takže to, ako uvažujú o tejto otázke oni, dozvieme sa neskôr, po zasadnutí veľkých nominačných organizácií.

Ako som sa už o tom zmienil v predchádzajúcich zápiskoch, otázka nedostatku učiteliek v materských, a učiteľov a učiteliek v základných školách čoraz viac pociťujú všetky národnosti. S veľkým očakávaním som preto prijal pozvanie do Učiteľského ústavu v Sarvaši, kde vedenie vysokej školy každoročne organizuje informačné stretnutie pre predstaviteľov ich národnostných katedier, celoštátnych národnostných samospráv a v poslednom čase aj pre hovorcov národností. Keďže zavedením národnostného štipendia sa zlepšili aspoň finančné podmienky na štúdium, budem zvedavý, či aj vysoká škola rozmýšľa o možnostiach, ako spopularizovať tieto odbory. O výsledkoch stretnutia vás budem informovať nabudúce.

Anton Paulik