16/2020

 V čase, keď – ako teraz – život plynie v obmedzenom režime, pravdepodobne každý z nás má chvíle, keď má toho celého dosť a zmocňujú sa ho zlé pocity. Tie plynú najskôr z neistoty, z obmedzených kontaktov. Moderná doba poskytuje síce nikdy predtým nevídané možnosti komunikácie, ako telefonický rozhovor, či iné elektronické spôsoby, avšak to nie je o tom, že si sadneme ku káve, či k pivu a v pohode sa porozprávame o aktuálnom dianí, o udalostiach posledných dní, či len tak, o futbale či o iných programoch.

Zavádzajú sa nové opatrenia a ťažko povedať, či sa dajú dodržať, alebo, či nám pomôžu v ochrane pred epidémiou. Zato už vidieť, že okolité krajiny, ako Slovensko, Rakúsko, Česko, či aj Srbsko a Rumunsko sú na tom podobne ako my, a v organizovaní života v tomto ťažkom období sa uberajú veľmi podobným smerom. Otázne je len to, či preto, lebo tento smer nás vyvedie z aktuálnej situácie, alebo len preto, lebo vzájomne sledujú kroky svojich susedov a keď nemajú lepší nápad, tak ich napodobňujú. Verme tomu, že platí tá prvá možnosť, a veľmi podobné kroky nám onedlho pomôžu vrátiť sa do normálu.

Parlament naďalej zasadá, avšak v rokovacom poriadku aktuálne nemá pripravené zákony, ktoré by sa týkali národností priamo, preto výbor národností Maďarska v tomto čase nezasadá. Plenárne zasadnutia prebiehajú v hornej snemovni budovy Parlamentu, pretože tam ešte vždy je dokopy 386 sedadiel, a tak prítomní poslanci môžu sedieť trochu ďalej od seba, aby aj tým zabránili šíreniu nového vírusu. A napriek tomu, že ešte nemusíme na verejnosti nosiť rúška na tvári, tak vo vládnych, ako aj v opozičných radoch vidieť čoraz viac zamaskovaných poslancov. Podobne je to aj medzi hovorcami, niektorí ich nosia, iní zasa nie. Nazdávam sa, že nosenie rúšok pravdepodobne neškodí, zato môže zamedziť prenosu rôznych vírusov (nielen koronavírusu), ktoré sú v jarnom období aktívne. A keďže vďaka riaditeľke Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Kataríne Király mám aj viackrát použiteľné textilné rúška, snažím sa ich aj nosiť na verejnosti.

O tom, že za posledné týždne boli zrušené takmer všetky podujatia, dokonca aj cirkevné obrady, som už písal minule. Avšak hlavne cez internet vidieť, že život sa celkom nezastavil, veď v tomto predveľkonočnom období pomocou internetu, či facebooku duchovní tak katolíkov ako aj evanjelikov sa snažia pomôcť svojim veriacim jednak prežiť toto neľahké obdobie, jednak duševne sa pripraviť na najväčší cirkevný sviatok katolíckych a evanjelických veriacich, na Veľkú noc. A napriek tomu, že je smutné vidieť, ako kňaz celebruje omšu, či káže pred prázdnym kostolom, verím, že tí, ktorí potrebujú takúto podporu, si nájdu tieto vysielania, alebo vedia sa nakontaktovať na svojich duchovných a požiadať ich aj o osobnú, priamu pomoc.

Pritom však nielen cirkev sa snaží o posilnenie ducha. Potešilo ma, keď som videl na facebooku, že v Dabaši-Šáre ani v tomto období nezabudli pochovať zimu, a aj keď vzhľadom na povinné obmedzenia na fotografiách vidno iba dvoch, a aj oni majú na tvári masku, predsa ukázali svetu, že oni sa postarajú o koniec zimy. Ale aj toto dokazuje, že nielen mne začínajú chýbať slovenské podujatia, spoločenské udalosti, ale aj iným. Verme, že to už nepotrvá dlho, a budeme sa môcť stretávať ako predtým!