Paulik Antal
parlamenti szlovák nemzetiségi szószóló

44/2019

Vo svojich zápiskoch viackrát som písal za posledné mesiace o národnostných voľbách, teraz, keď už ich máme za sebou, rád by som túto tému uzavrel s tým, že blahoželám všetkým poslancom miestnych a župných samospráv, ako aj novozvoleným členom valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku.

Môžeme konštatovať, že predvolebná dohoda medzi nominačnými organizáciami fungovala, voľby prebehli bezproblémovo. Samozrejme, priebeh a skúsenosti hlasovania budeme hodnotiť aj na niektorom nasledujúcom zasadnutí Národnostného výboru Parlamentu, kde hodláme pozvať aj predstaviteľov Národnej volebnej kancelárie.

Po sto dňoch zdanlivého spánku parlamentu sme 21. októbra otvorili tohtoročné jesenné zasadnutie. Na programe nasledujúcich dní okrem iných, z národnostného hľadiska menej relevantných návrhov vypočujeme si od ministra financií správu o splnení predpisov minuloročného rozpočtu. Ako zaiste si pamätajú moji čitatelia, v minuloročnom rozpočte sa nachádzala prvýkrát suma určená na poskytovanie štipendií pre poslucháčky národnostných pedagogických fakúlt, pre nastávajúce učiteľky národnostných materských škôl. Som zvedavý, v akej miere sa minuli tieto peniaze, či naozaj bol taký záujem o túto možnosť, aký sme očakávali. A ak nie, čo sa stalo so zostávajúcimi peniazmi. Tento finančný rámec aj tento rok figuruje v rozpočte, a nie je jedno, či naozaj nám pomôže prilákať mladých pre profesiu pedagóga a tak riešiť akútny nedostatok učiteliek a učiteľov v našich výchovnovzdelávacích inštitúciách, alebo zostáva len nevydareným pokusom o naplnenie prázdnych učiteľských miest.

Za posledné obdobie som bol dvakrát v Békešskej Čabe. V piatok, 11. októbra odovzdávali tam spoločnú pedagogickú cenu dolnozemských Slovákov, cenu Samuela Tešedíka. Tentokrát z Maďarska bola vyznamenaná Monika Szelényiová z budapeštianskej slovenskej školy a Zuzana Čičeľová-Korbeľová zo Sarvaša. Keďže Monika Szelényiová nemohla byť prítomná, mohol som zagratulovať len Zuzke Čičeľovej-Korbeľovej. Pri počúvaní laudácie pre obidve učiteľky som si želal, aby sme aj naďalej mali takýchto kvalitných učiteľov v našich školách.

Druhá príležitosť, keď som navštívil Čabänov, bola dvojdňová prehliadka slovenskej kultúry Dolnej zeme, v rámci programu financovanej Európskou úniou Interreg. Na stretnutí okrem slovenských obcí z okolia Čaby svoje tradície prezentovali aj predstavitelia slovenskej obce v Rumunsku, Novej Huty. V tomto programe okrem folklórnych tradícií sme mali možnosť bližšie sa zoznámiť aj s kulinárnymi koreňmi príslušníkov slovenskej národnosti okolia. Tradičné slovenské jedlá nám účastníci prezentovali rozdelené podľa štyroch ročných období. A keďže medzi pevné základy identity slovenského obyvateľstva Dolnej zeme patrí aj vlastná rodinná receptúra pre výrobu klobás, v druhý deň akcie prebehla aj klobásová súťaž medzi skupinami okolitých dedín, do ktorej sa zapojilo aj mužstvo Novej Huty, tiež aj Nových Zámkov, a so svojimi dvomi kamarátmi sme pripravili svoju čabiansku klobásu aj my, Slováci z Budapešti. Súťaž vyhrala skupina z mojej rodnej dediny, Kétšoproňu, avšak si myslím, že pri tej nálade prakticky každý bol víťazom. Zato výhercom gratulujem. A zároveň touto akciou zo svojej strany festivalovú sezónu uzatváram.

Anton Paulik