42/2019

 Oberačkové obdobie teraz neznamená pre nás len rad podujatí s tematikou vína, ale zároveň aj koniec predvolebného obdobia. Už poznáme celoštátnu kandidačnú listinu a keďže máme jedinú, sú pre nás známi aj nastávajúci členovia nového Valného zhromaždenia CSSM.

Je to tak dobre, už treba iba vyčkať oficiálne vyhlásenie výsledkov aj z dedín a miest, zo žúp a môžu začať vypracovávať „nový päťročný plán” našej národnosti.

Parlament ešte nezasadá, zato národnostný výbor sa stretol už dvakrát za posledné dva týždne. Pripravujeme návrhy modifikácie školského zákona, ktoré sú potrebné na to, aby jazykový príplatok pre národnostných učiteľov mohol byť diferencovaný. Podľa návrhu výboru by príplatok – ktorý doteraz dostávali len pedagógovia používajúci slovenský jazyk aspoň na polovici svojich povinných vyučovacích hodín – mohol dostať prakticky každý učiteľ, ktorý svoj národnostný jazyk počas svojej práce, aj keď len v minimálnej miere, používa. Sú tam ešte síce nepresnosti, ale samotný smer je dobrý, takúto možnosť potrebujeme na to, aby sme mohli v národnostných školách zaplatiť aj tých učiteľov, ktorí nevyučujú slovenčinu, ale iné predmety, prípadne čiastočne aj po slovensky, alebo ktorí v mimoškolskej činnosti pripravujú tanečný súbor školy, alebo spevokol na prednes slovenských tancov a ľudových piesní.

Zdá sa, že aj modifikácia národnostného zákona bude večne zelenou témou našich zasadnutí. Ako som už o tom viackrát písal, pracovná skupina založená pri našom výbore počíta s tým, že teraz, počas jesenného zasadnutia predložíme svoje pozmeňujúce návrhy, ktoré by mali byť aj zásadné, a – samozrejme – k týmto by sme chceli dodať aj návrhy menšieho významu, ktoré pozbierali národnostné samosprávy, vládne úrady a aj členovia výboru. Potom nás vláda predbehla s vlastným návrhom modifikácie toho istého zákona, ktorý chcú v krátkom čase predložiť, aby bol prijatý čím skôr, a v ktorom nerátajú s podstatnými zmenami v texte normy. Mal by obsahovať len novely, ktoré neovplyvnia obsah a štruktúru súčasného znenia zákona.

Pravdou je, že naša pracovná skupina zatiaľ nepredložila svoje návrhy na podstatnejšie zmeny. Tie by mali regulovať samotný štatút národnostných samospráv v rámci systému financovania verejných úloh, hospodárenia národnostných samospráv, ale napríklad aj také otázky, čo s inštitúciami, keď po voľbách ešte nevznikla nová samospráva a predchádzajúca už neexistuje. Kto má vykonávať úlohu zamestnávateľa alebo správcu. Alebo za akých podmienok majú dostať národnostné samosprávy do svojho vlastníctva nehnuteľnosti, ktoré používajú pri vykonávaní svojich úloh. Avšak tieto otázky treba podrobne preskúmať, vypočuť si o nich názor všetkých zainteresovaných a až potom vytvoriť konečný variant textu. Takže teraz vo výbore diskutujeme o tom, či podporiť bez výhrad modifikáciu navrhovanú vládou, alebo jej návrhy predostrieť ako návrh výboru, alebo nepodporiť návrh s tým, že počkáme, až budú založené nové celoštátne samosprávy a všetky, aj tie podstatnejšie otázky budú dostatočne prediskutované na to, aby sme ich predložili parlamentu. K tomu treba dodať aj to, že národnostný zákon je dvojtretinový, takže sa nadhadzuje otázka, či bude za jeden kalendárny rok novelizovaný dvakrát. Máme teda pred sebou ťažké týždne, keď budeme musieť absolvovať pravdepodobne najostrejšie diskusie tohto volebného obdobia.

Anton Paulik