06/2020

 Ako som to naznačil v predošlých zápiskoch, počas minulých dvoch týždňov zasadala pracovná skupina poverená prípravou novely národnostného zákona. Členovia skupiny odobrili materiál, pripravený na odoslanie Úradu predsedu vlády, aby tam podľa nášho očakávania bol zapracovaný do vládneho návrhu novely. Tentoraz sme navrhli zmeny v 16 bodoch, vychádzajúc pritom predovšetkým zo skúseností počas minuloročných volieb a tesne po nich.

Tiež som písal o tom, že naším zámerom je pripraviť také pravidlá hospodárenia pre národnostné samosprávy, ktoré by znížili úroveň byrokracie hlavne pri vyúčtovaní a kontrole použitých dotácií, zároveň by mali umožniť, predovšetkým pre celoštátne samosprávy, vytvoriť finančné rezervy na prechodné obdobie medzi koncom (finančného) roka a prijatím nového rozpočtu. Bez takýchto zásob totiž pri samosprávach, ktoré majú svoje inštitúcie vo vlastnej réžii, kedykoľvek môže nastať situácia, keď v prípade nepredvídanej udalosti nemôžu splniť svoje povinnosti voči týmto inštitúciám. Zdá sa, že som našiel vhodnú osobu na vypracovanie odborného podkladu, a verím, že v marci môžeme predložiť Ministerstvu financií aj návrh na zmenu právnych predpisov.

Pri modifikácii národnostného zákona nie náhodou som spomenul minuloročné národnostné voľby. Mnohí, aj čitatelia mojich zápiskov, boli svedkami nepripravenosti volebných kancelárií, či nedostatkov pri vydávaní a opečiatkovaní hlasovacích hárkov, atď. Keďže takéto skúsenosti naznačovali prakticky všetky národnostné komunity, Výbor národností Maďarska svoje prvé tohtoročné zasadnutie bude venovať (aj) tejto tematike.

Možno si pamätáte, že počet registrovaných slovenských voličov pred voľbami prekročil dvanásťtisícovú hranicu a nakoniec sa ustálil na čísle 12 402. Tesne po voľbách sme sa potešili, že celkovo 72,51 percent registrovaných voličov aj odišlo hlasovať. Čiže volieb sa aktívne zúčastnilo celkovo 8 993 osôb. No z toho potom vyskakujú dosť závažné otázky. Totiž podľa údajov volebných okrskov bolo vydaných takmer o dvesto menej hlasovacích hárkov, ako mali byť na základe ohlásenej účasti. Hlasovacích hárkov vydali celkovo len 8 803. Takže dvesto vyššie uvedených aktívnych voličov prečo nedostalo hlasovacie hárky, o tom nemáme informácie. Avšak oveľa viac nás trápi počet neplatných hlasov. Z odovzdaných 8 803 hlasov bolo neplatných 1 482 (16,84 %!), čo aj vzhľadom na zložitosť hlasovania podľa nových pravidiel, je nečakane vysoké číslo. Podobný pomer neplatných hlasov zaznamenali aj v prípade nemeckej a rómskej národnosti.

Okrem uvedených sa nadhodili aj iné otázky okolo príprav minuloročných národnostných volieb. Aj zástupkyňa ombudsmana Erzsébet Szalayová-Sándorová si všimla nezrovnalosti okolo procesu prípravy a priebehu hlasovania, no a tiež začala zbierať údaje pre plánovanú kontrolu volebného procesu. Dúfam, že od úradov, zodpovedných za prípravu a vykonávanie volieb, dostaneme dostatočné odpovede, prípadne aj vysvetlenie na naše otázky a že na základe skúseností, ako aj kontroly ombudsmanky, do budúcich volieb sa nám podarí aj vyriešiť nadhodené problémy.